• Martin Navrátil je všestranný umelec. V rámci jeho tvorby je dominantná sochárska tvorba, v ktorej zaznamenal niekoľko významných úspechov. Jeho diela oslovujú bežných ľudí, galéristov, architektov a dizajnérov nielen na Slovensku, ale taktiež v zahraničí. Zdroje inšpirácie pre tvorbu nachádza v športe, v prírode, histórii, no predovšetkým sa snaží reagovať na súčasné dianie v spoločnosti a vo svete. Ovládanie rôznych výtvarných, rovnako ako aj remeselných techník mu dáva predpoklady a možnosť experimentovať v prospech hlbšej výpovede a nového výtvarného výrazu. Poznatky z moderného sochárstva (od Rodina, cez kubizmus, surrealizmus, až po dnešné avantgardy) ho vedú k vlastnému osobitému výrazu, ktorý sa snaží neustále dopĺňať a prekvapovať niečím novým.

 

Vzdelanie:

  • 2000 - 2006: Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, odbor: Socha, ateliér S.O.S. doc. Jána Hoffstädtera, akad. soch.
  • 2004: Študijný pobyt na Akadémii umení v Prahe, odbor: Socha, ateliér figurálneho modelovania prof. Jana Hendrycha
  • 1992 - 1996: Škola úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru v Bratislave, odbor: Kameňosochár


Ocenenia:

 

Napísali o autorovi:

Sochárske diela Martina Navrátila sú na prvý pohľad dynamické, tvarovo strohé, úsporné v hmote, ale s poetickým účinkom. Odľahčené hmoty stúpajú, vinú sa okolo vertikály, majú prirodzené znaky organického rastu, ktorý je potvrdený opracovaním a patinovaním materiálu /drevo - plech - kov/. Nadobúdajú prirodzenú expresívnu silu - podobne sa zo zeme vynára klíčiaca rastlina, ktorá je spočiatku uzavretá do primárneho celistvého prvotvaru, až kým nadobudne druhovú charakteristiku a začne sa diferencovať /steblo  -  kvet  -  strom /, sochár im zároveň určuje aj miesto v priestore, nastavuje mieru účinku, precízne vymedzuje pomery častí ako na antickom stĺpe , ktorý je zavŕšený hlavicou /kalich, krídlo, hlava, otvor/. Detail  sa niekedy stáva pointou skulptúry, je funkčný a pritom jemný, harmonický. Zdrojom autorových inšpirácií je mytológia, antika, človek, kôň, príroda. Sochárske poučenia z moderného sochárstva /napríklad kubizmus, surrealizmus, konštruktivizmus.../ho vedú k vlastnému osobitnému výrazu, jeho chápanie jednoty sochy a priestoru, harmónie matérie a myšlienky mu otvárajú ďalšie umelecké ciele a cesty vedúce k ich napĺňaniu. Sochársku prácu sprevádzajú kresby, maľby, grafiky, ktoré potvrdzujú Navrátilov naturel redukovať vizuálnu predmetnosť na tvarovú skratku, umocniť ju farebným zveličením a štruktúrovanými plochami.  Racionálne a konštruktívne spracovanie motívu napovedá, že spĺňajú i  funkciu prípravy na riešenie sochárskych úloh a zámerov. 

Martin Navrátil /1978 v Bojniciach/ žije a tvorí v Nitrianskych Sučanoch. Štúdiá: v rokoch 1992-1996 - Škola úžitkového výtvarníctva Jozefa Vydru v Bratislave, študijný odbor kameňosochár. V rokoch 2000-2006 – Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave v odbore sochárstvo. V roku 2004 - Akadémia umení v Prahe, študijný pobyt v odbore figurálna socha.

Jeho práce so športovou tematikou získali viacero ocenení: V roku 2010 sa stal finalistom maliarskej súťaže Water Color Sport Award v Olympijskom múzeu v Barcelone, v roku 2008 bola jeho plastika Skok k víťazstvu ocenená 1. miestom v súťaži zameranej na olympijské hry v Číne, diela boli vystavené v Olympijskom múzeu v Lausanne, v roku 2005 bola jeho socha Krasokorčuliari ocenená 2. miestom v súťaži  na olympijské hry v Taliansku, súťažné práce boli vystavené v Zichyho paláci v Bratislave.

Autor svoju tvorbu prezentuje na tvorivých pobytoch - sympóziách a výstavách. Jeho diela sú zastúpené v súkromných zbierkach a v mnohých galériách na Slovensku i v zahraničí. Od roku 2007 je členom Združenia výtvarných umelcov stredného Slovenska (člen ASA). O svojej tvorbe Martin Navrátil hovorí: „Výzor svojich diel, sôch alebo obrazov vytváram na hrane medzi realizmom a abstrakciou s expresívnym podtónom. Do obrazov sa snažím prostredníctvom farby vnášať záblesky života, v sochách naplno využívať fantáziu a kreativitu posilnenú novými výrazovými prostriedkami a inováciami techník ich zhotovenia. Mojím zámerom je neupadnúť do výrazového stereotypu, monotónnosti, a teda k ľahkému zaškatuľkovaniu mojej tvorby. Snažím sa ju neustále niečím oživovať, ozvláštňovať a experimentovať s rôznymi výtvarnými maliarskymi alebo sochárskymi technikami“.

 


 
Báseň k výstave Martina Navrátila v galérií Mikuláša Galandu v Turčianskych Tepliciach,
z knihy Miroslava Bartoša

  Ružový akt
 
1
Jedného zimného dňa Roku koňa
vyviedol ho z auta a ustajnil v galérii.
Spojil moju pretrhnutú niť.
A myseľ sa v tej chvíli rozbehla späť po nej,
dole Odvrátená stráň strhávala závity
(Ach, kam až?).
Po hrbolček v pamäti.
V ňom uviazol uzlík,
čo polstoročie trčí z krku.
Ten prehltnutý hlt hlavolamu,
vyrastený z hľadajúcich očí.
Vzpriečený si blúdiaci,
kým sa rozpadol tvrdošijným bytím.
 
2
Teda Pegas zaujal tu prázdne miesto
a ja vyhnaný späť do chladu hviezd,
chytám sa ich vyťahaných niťou.
Uhýbam pozabudnutým myšlienkam.
Okrídlený koník má plechový tvar s grošovanými zvarmi.
Aj ja som zošívaný nitmi súvislostí.
Tak drží polguľa ÁNO polguľu Nie.
Už ste sa nemali vrátiť,
načo zdvíhať navždy z pántov vysadené brány?
Pritiahol svojho koňa Martin.
Ticho kamenie,
ruší vzdialenosť od očí chlapca po vratkosť starca.
Len výrastky vynorených pamätí
vyrážajú v novotvaroch ako slangy tínedžerov.
 
3
Ako tie predmestia prznia niekdajšiu zmyslovosť dedín!
Ako prašné tornádo slnečný svit.
Aké ľahké je odhryznúť krajine ladný bok!
Odsunieš dvere, ale vrazia sem výstrely myšlienok.
Niet už čistých hĺbok vôd a čírych hladín vzduchu.
Cúvneš, análneho Tak už robiť ticha Nevkročíš.
Mĺkvy koník,
my rýchlosť nemeriame časom, lež zabúdaním,
pokoj bujnením obmedzení a uhlom ohnutia,
rast bezcennosťou meny a stupňom hluchoty.
Ale teba Pegasík zostrojil mladý Martin
a svet sa začal dvíhať na jeho krídlach odznova
ako jasné ÁNO, nie ako NIE
v zamĺknutých oknách pre nevediacich neverných.

autor textu: Mgr. Miroslav Bartoš
(vydavateľstvo Georg Žilina, 2015)