• Martin Navrátil je všestranný umelec. V rámci jeho tvorby je dominantná sochárska tvorba, v ktorej zaznamenal niekoľko významných úspechov. Jeho diela oslovujú bežných ľudí, galéristov, architektov a dizajnérov nielen na Slovensku, ale taktiež v zahraničí. Zdroje inšpirácie pre tvorbu nachádza v športe, v prírode, histórii, no predovšetkým sa snaží reagovať na súčasné dianie v spoločnosti a vo svete. Ovládanie rôznych výtvarných, rovnako ako aj remeselných techník mu dáva predpoklady a možnosť experimentovať v prospech hlbšej výpovede a nového výtvarného výrazu. Poznatky z moderného sochárstva (od Rodina, cez kubizmus, surrealizmus, až po dnešné avantgardy) ho vedú k vlastnému osobitému výrazu, ktorý sa snaží neustále dopĺňať a prekvapovať niečím novým.

 

Štúdium:

Martin Navrátil (Mgr. art.) vybudoval svoju kariéru na pevných základoch, ktoré kombinujú tradičné remeslo s moderným akademickým vzdelaním. V rokoch 1992 až 1996 študoval na Škole úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru v Bratislave, kde sa špecializoval na kameňosochárstvo. Táto raná fáza štúdia mu poskytla precízne technické a remeselné zručnosti, ktoré sú kľúčové pre prácu s náročnými materiálmi. Následne svoje vzdelanie prehĺbil na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave, kde študoval v ateliéri Sochy pod vedením doc. Jána Hoffstädtera v rokoch 2000 až 2006.  

Ako súčasť svojho akademického rozvoja absolvoval v roku 2004 študijný pobyt na Akadémii umení v Prahe v ateliéri figurálneho modelovania pod vedením prof. Jana Hendrycha. Toto spojenie tradičného remesla s teoretickými a koncepčnými základmi moderného sochárstva mu dalo jedinečnú výhodu. Majstrovské ovládanie rôznych techník mu dáva predpoklady na neustále experimentovanie s formou a materiálom, pričom si zachováva hlboký rešpekt k hmote. Táto synergia zručností mu umožňuje nielen vytvárať figurálne diela, ale aj prechádzať k abstraktnejším a avantgardnejším formám.

  • 2000 - 2006: Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, odbor: Socha, ateliér S.O.S. doc. Jána Hoffstädtera, akad. soch.
  • 2004: Študijný pobyt na Akadémii umení v Prahe, odbor: Socha, ateliér figurálneho modelovania prof. Jana Hendrycha
  • 1992 - 1996: Škola úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru v Bratislave, odbor: Kameňosochár


Ocenenia:

Tematika športu a olympizmu predstavuje v Navrátilovej tvorbe dominantný segment, ktorý mu priniesol medzinárodné uznanie. Medzi jeho najvýznamnejšie diela v tejto oblasti patria:

  • Plastika Skok k víťazstvu: V roku 2008 získala 1. miesto v súťaži k olympijským hrám s názvom Šport a olympizmus v kategórii trojrozmerných diel. Dielo bolo vystavené v Olympijskom múzeu v Lausanne.  
  • Socha Krasokorčuliari: V roku 2005 získala 2. miesto v súťaži k olympijským hrám s názvom Šport a umenie.  

Tieto opakované ocenenia dokazujú jeho dominantné postavenie v špecifickom žánri umeleckej tvorby inšpirovanej športom a potvrdzujú jeho medzinárodné úspechy. Nominácia na Cenu Martina Benku v roku 2017 je navyše potvrdením jeho vysokého postavenia v kontexte slovenského umeleckého prostredia.

Autorská filozofia Martina Navrátila je definovaná neustálym hľadaním a odmietaním výrazového stereotypu. Sám uvádza, že vzhľad svojich diel tvorí "na hrane medzi realizmom a abstrakciou s expresívnym podtónom". Jeho práca je poháňaná túžbou experimentovať v prospech hlbšej výpovede, čím sa usiluje neustále prekvapovať diváka niečím novým. Toto smerovanie mu umožňuje vyhýbať sa ľahkému zaškatuľkovaniu.  

Zdroje inšpirácie pre jeho tvorbu sú široké, no cielene prepojené s jeho osobnými záujmami a okolitým svetom. Zahŕňajú šport, prírodu, históriu, mytológiu a predovšetkým reakciu na súčasné dianie v spoločnosti a vo svete. Táto tematická koherencia sa prejavuje v konkrétnych dielach. Diela s tematikou športu a olympizmu sú priamou ilustráciou jedného zo zdrojov inšpirácie, zatiaľ čo jeho verejné plastiky sú konkrétnou reakciou na historický a spoločenský kontext. Jeho diela s tematikou šafranu odkazujú na lokálne korene a zároveň sú jasným prejavom jeho postoja, že umenie je dôležitým "korením spoločnosti".  

Použité Techniky a Materiály:

Martin Navrátil je majstrom remeselných techník, čo mu umožňuje pracovať s rôznorodou škálou materiálov. Jeho portfólio zahŕňa sochy vytvorené zo železa, bronzu, nerezu, dreva a kameňa. Pre svoje exteriérové plastiky často využíva zváraný železný plech, ktorý je následne žiarovo zinkovaný a patinovaný. Táto technologická zručnosť je rovnako dôležitá ako jeho umelecká vízia. Jeho schopnosť transformovať ťažké a odolné materiály, ako je železný plech, do ľahkých, dynamických a poetických foriem je priamym dôsledkom jeho komplexného vzdelania a talentu. Vďaka týmto zručnostiam dokáže vytvárať monumentálne diela určené do exteriéru, ale aj diela pre interiérové priestory.  

Pohľad Odbornej Kritiky a Referencie:

Tvorba Martina Navrátila sa stretáva s pozitívnym ohlasom ako u odbornej verejnosti, tak aj u laického publika. Odborné hodnotenie od Mgr. Miroslava Bartoša opisuje jeho sochárske diela ako dynamické a tvarovo strohé, no zároveň s poetickým účinkom. Zdôrazňuje, že diela majú "prirodzené znaky organického rastu," čo je dosiahnuté precíznym opracovaním a patinovaním materiálu ako drevo, plech a kov.  

Tieto odborné postrehy sú doplnené o referencie od profesionálov z rôznych oblastí. Peter Kováč, grafický dizajnér, opisuje Navrátilov ateliér ako "inšpiratívny a originálny" a jeho tvorbu za "plnú hlbokých myšlienok". Jana Novotná, podnikateľka, oceňuje, že jeho sochy "prenesú do sveta fantázie" a že inšpirácia zo športu a prírody im "dodáva jedinečný charakter". Ondrej Mareček, reštaurátor umenia, vidí diela ako "výjav z iného sveta" a zdôrazňuje, že dokážu "pohltiť svojou silou a vzbudiť k zamysleniu". Všetky tieto ohlasy potvrdzujú, že Navrátilová tvorba úspešne rezonuje s rôznymi typmi publika, od odborníkov po bežných ľudí.

Martin Navrátil je nielen sochár, ale komplexný umelecký profesionál, ktorý okrem autorskej sochárskej tvorby sa venuje aj maliarskej a fotografickej tvorbe. Jeho diela sú zastúpené v galériách a súkromných zbierkach na Slovensku i v zahraničí, pričom jeho opakovaná účasť na medzinárodných výstavách a sympóziách potvrdzuje jeho trvalú prítomnosť a vplyv na umeleckej scéne. Jeho kariéra je príkladom spojenia tradičného remesla s moderným výrazom a spoločenským angažmánom, čo mu zabezpečuje uznanie naprieč celým spektrom publika a potvrdzuje jeho pozíciu ako významnej postavy v súčasnom slovenskom umení.  

Napísali o autorovi:

Sochárske diela Martina Navrátila sú na prvý pohľad dynamické, tvarovo strohé, úsporné v hmote, ale s poetickým účinkom. Odľahčené hmoty stúpajú, vinú sa okolo vertikály, majú prirodzené znaky organického rastu, ktorý je potvrdený opracovaním a patinovaním materiálu /drevo - plech - kov/. Nadobúdajú prirodzenú expresívnu silu - podobne sa zo zeme vynára klíčiaca rastlina, ktorá je spočiatku uzavretá do primárneho celistvého prvotvaru, až kým nadobudne druhovú charakteristiku a začne sa diferencovať /steblo  -  kvet  -  strom /, sochár im zároveň určuje aj miesto v priestore, nastavuje mieru účinku, precízne vymedzuje pomery častí ako na antickom stĺpe , ktorý je zavŕšený hlavicou /kalich, krídlo, hlava, otvor/. Detail  sa niekedy stáva pointou skulptúry, je funkčný a pritom jemný, harmonický. Zdrojom autorových inšpirácií je mytológia, antika, človek, kôň, príroda. Sochárske poučenia z moderného sochárstva /napríklad kubizmus, surrealizmus, konštruktivizmus.../ho vedú k vlastnému osobitnému výrazu, jeho chápanie jednoty sochy a priestoru, harmónie matérie a myšlienky mu otvárajú ďalšie umelecké ciele a cesty vedúce k ich napĺňaniu. Sochársku prácu sprevádzajú kresby, maľby, grafiky, ktoré potvrdzujú Navrátilov naturel redukovať vizuálnu predmetnosť na tvarovú skratku, umocniť ju farebným zveličením a štruktúrovanými plochami.  Racionálne a konštruktívne spracovanie motívu napovedá, že spĺňajú i  funkciu prípravy na riešenie sochárskych úloh a zámerov. 

Martin Navrátil /1978 v Bojniciach/ žije a tvorí v Nitrianskych Sučanoch. Štúdiá: v rokoch 1992-1996 - Škola úžitkového výtvarníctva Jozefa Vydru v Bratislave, študijný odbor kameňosochár. V rokoch 2000-2006 – Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave v odbore sochárstvo. V roku 2004 - Akadémia umení v Prahe, študijný pobyt v odbore figurálna socha.

Jeho práce so športovou tematikou získali viacero ocenení: V roku 2010 sa stal finalistom maliarskej súťaže Water Color Sport Award v Olympijskom múzeu v Barcelone, v roku 2008 bola jeho plastika Skok k víťazstvu ocenená 1. miestom v súťaži zameranej na olympijské hry v Číne, diela boli vystavené v Olympijskom múzeu v Lausanne, v roku 2005 bola jeho socha Krasokorčuliari ocenená 2. miestom v súťaži  na olympijské hry v Taliansku, súťažné práce boli vystavené v Zichyho paláci v Bratislave.

Autor svoju tvorbu prezentuje na tvorivých pobytoch - sympóziách a výstavách. Jeho diela sú zastúpené v súkromných zbierkach a v mnohých galériách na Slovensku i v zahraničí. Od roku 2007 je členom Združenia výtvarných umelcov stredného Slovenska (člen ASA). O svojej tvorbe Martin Navrátil hovorí: „Výzor svojich diel, sôch alebo obrazov vytváram na hrane medzi realizmom a abstrakciou s expresívnym podtónom. Do obrazov sa snažím prostredníctvom farby vnášať záblesky života, v sochách naplno využívať fantáziu a kreativitu posilnenú novými výrazovými prostriedkami a inováciami techník ich zhotovenia. Mojím zámerom je neupadnúť do výrazového stereotypu, monotónnosti, a teda k ľahkému zaškatuľkovaniu mojej tvorby. Snažím sa ju neustále niečím oživovať, ozvláštňovať a experimentovať s rôznymi výtvarnými maliarskymi alebo sochárskymi technikami“.

 


 
Báseň k výstave Martina Navrátila v galérií Mikuláša Galandu v Turčianskych Tepliciach,
z knihy Miroslava Bartoša

  Ružový akt
 
1
Jedného zimného dňa Roku koňa
vyviedol ho z auta a ustajnil v galérii.
Spojil moju pretrhnutú niť.
A myseľ sa v tej chvíli rozbehla späť po nej,
dole Odvrátená stráň strhávala závity
(Ach, kam až?).
Po hrbolček v pamäti.
V ňom uviazol uzlík,
čo polstoročie trčí z krku.
Ten prehltnutý hlt hlavolamu,
vyrastený z hľadajúcich očí.
Vzpriečený si blúdiaci,
kým sa rozpadol tvrdošijným bytím.
 
2
Teda Pegas zaujal tu prázdne miesto
a ja vyhnaný späť do chladu hviezd,
chytám sa ich vyťahaných niťou.
Uhýbam pozabudnutým myšlienkam.
Okrídlený koník má plechový tvar s grošovanými zvarmi.
Aj ja som zošívaný nitmi súvislostí.
Tak drží polguľa ÁNO polguľu Nie.
Už ste sa nemali vrátiť,
načo zdvíhať navždy z pántov vysadené brány?
Pritiahol svojho koňa Martin.
Ticho kamenie,
ruší vzdialenosť od očí chlapca po vratkosť starca.
Len výrastky vynorených pamätí
vyrážajú v novotvaroch ako slangy tínedžerov.
 
3
Ako tie predmestia prznia niekdajšiu zmyslovosť dedín!
Ako prašné tornádo slnečný svit.
Aké ľahké je odhryznúť krajine ladný bok!
Odsunieš dvere, ale vrazia sem výstrely myšlienok.
Niet už čistých hĺbok vôd a čírych hladín vzduchu.
Cúvneš, análneho Tak už robiť ticha Nevkročíš.
Mĺkvy koník,
my rýchlosť nemeriame časom, lež zabúdaním,
pokoj bujnením obmedzení a uhlom ohnutia,
rast bezcennosťou meny a stupňom hluchoty.
Ale teba Pegasík zostrojil mladý Martin
a svet sa začal dvíhať na jeho krídlach odznova
ako jasné ÁNO, nie ako NIE
v zamĺknutých oknách pre nevediacich neverných.

autor textu: Mgr. Miroslav Bartoš
(vydavateľstvo Georg Žilina, 2015)